Hľadanie seba...

Autor: Alžbeta Blahová | 26.8.2012 o 17:10 | (upravené 4.10.2012 o 15:27) Karma článku: 5,82 | Prečítané:  237x

Je už cítiť jeseň, všetko čo pred pár mesiacmi zakvitlo, opeknelo, znova odchádza, tak ako moje spomienky na už minulé leto. Stojím tvárou v tvár oproti zrkadlu a hľadám samu seba. V spomienkach, v budúcnosti, v prítomnosti. Všetko sa mení, tak neuveriteľne rýchlo a ja nestíham sledovať, že kto vlastne som. Nechcem byť dievča - žena mnohých tvarí, chcem nájsť tú pravú, tú svoju. Celý svoj život len niečo hľadám. Porozumenie, priateľstvo, lásku, vzťah. Moje oči, srdce vysielajú signály, ale svet ako keby vtedy ohluchol a oslepol. Alebo ma ignoruje naschvál !Preto sa niekedy na všetko vykašlem...

Nasadla som na hojdačku a svojím myšlienkam som dovolila lietať spolu s vetrom. Snažila som sa zabudnúť na faloš, zradu. Aspoň na moment  som potrebovala byť sama sebou. Túžila som byť slobodná ako lastovičky, ktoré sa okolo mňa predbiehali na oblohe. Závidela som im, pretože majú moc zaletieť kamkoľvek, kde len chcú a nemajú strach letieť proti vetru. Chcela som byť slobodná ako vietor, ktorý sa mi pohrával s vlasmi.

Pochvíľke schádzam dolu z hojdačky, rozprestieram ruky, zatváram oči a dovoľujem slobode, aby prenikla mojím telom. Moje myšlienky nechávam voľne lietať, zabúdam...Hľadám samú seba.Vyzúvam si topánky a nohami prechádzam po tráve. Vychutnávam si ten pocit. Ak by ma niekto videl, myslel by si, že som sa zbláznila, ale ja si to užívam.

A bolo by mi to aj jedno. Ja by som sa na neho usmiala a dopriala mu ten úžasný pocit . Sloboda nie je byť sám, sloboda je stav mysle. Slobodný sme len vtedy, ak sa nebojíme nahlas vysloviť svoj názor, spraviť čokoľvek na čo máme chuť a čo nás robí šťastnými. Musíme ju cítiť každým kúskom svojho tela, sloboda musí vyžarovať a doslova kričať z človeka.

Preto prestávam myslieť na to, čo by povedali druhí. Robím to čo cítim a to čo chcem. A tak, ako prichádzajúca jeseň, mení všetko naokolo, tak aj ja dovoľujem slobode, aby zmenila stav mojej mysle. Nechávam opadnúť všetko čierne čo sa vo mne nazbieralo. Cítim pokoj na duši. Mením sa na vílu, ktorá má chuť lietať, tancovať spolu s farebnými lístkami... A odraz v zrkadle sa zrazu zmenil, začal sa opäť usmievať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?